Môj príbeh dojčenia

Môj príbeh.

Na začiatok by som Vám chcela poďakovať. Som veľmi rada, že mi mnohé z Vás spolu s objednávkou píšete aj svoje osobné príbehy o materstve, dojčení,živote. Tvoriť pre Vás potom šperk je oveľa hlbší zážitok. Teraz by som sa rada podelila o ten svoj.

Dojčenie je krásny vzťah, ale nie vždy býva ľahký. Veľakrát stojí veľa úsilia, odriekania, sĺz. O to krajšie je potom držať dieťatko v náručí a dávať mu to najlepšie, čo môžeme. Dcérku som dojčila bez problémov od pôrodu, kedy som si ju vypýtala k sebe až po nečakaný a predčasný pôrod synčeka, ktorý ma zaskočil. Plánovala som oboch dojčiť po pôrode spolu, tandemovo, keďže dcérka mala mať v čase narodenia synčeka len 2 a pol roka. No dopadlo to inak. 

Syn sa nečakane narodil v 30 TT drobnučký, nemal ani kilo a pol. Bol kŕmený 6 týždňov cez sondu priamo do bruška, nedovolili mi ho ani priložiť. Tak sme sa aspoň klokankovali veľa medzi rôznymi operáciami, keď to bolo možné.
Ja som si pravidelne odsávala mliečko, užívala podporné bylinky, homeopatiká, čaje, no napriek všetkému som dokázala odsávať iba po 5 ml, ktoré som nosila v striekačke do sesterne, kde mi to neochotne zlievali, aby som mu aspoň raz za deň mohla dať moje mliečko. Odhovárali ma, že to nemá význam, nech sa už netrápim, že z toho dojčenie už nebude, nech sa zbytočne netýram. Odmietala som sa vzdať, nevedela som sa zmieriť s tým, že by som synčeka nedojčila, hlavne keď je taký maličký a má problémy. 

Domov som si niesla dvojkilového drobca, ktorý bol na umelom mlieku a raz za deň mal moje, ktoré som celý deň odsávala. Bola som za laktačnou poradkyňou a tá mi poradila dokrmovanie cez cievku na prsníku. Nebudem hovoriť, že to bolo ľahké, lebo nebolo. Práve naopak - zohrievať každé 3 hodiny umelé mlieko a potom bojovať s cievkou, trafiť sa do tej malej pusky tak, aby mu mliečko išlo, veľakrát pustil a začali sme odznova. Bolo to náročných 6 týždňov, ale mala som pred sebou cieľ - plne dojčiť. A podarilo sa:) Sama som tomu neverila, bála som sa nezarábať mu už umelé mlieko, že nebude prospievať, ale naša skvelá pediatrička ma veľmi podporila. 

Po 6 týždňoch kŕmenia cez cievku sme prešli na výlučné dojčenie a dojčila som, až kým sa synček v 3 rokoch a troch mesiacoch nerozhodol sám, že už stačilo.   

Ak ste sa dočítali až sem, tak už poznáte náš príbeh.  

Každá máme svoj, každá iný, každá krásny. 

Rada sa dozviem ten Váš.